Lúčenie s chlapcami z izby číslo 1 bolo naozaj ťažké. Človek by neveril za akú krátku dobu vám môže niekto prirásť k srdcu. Im sa to podarilo. Posledný deň strávený s nimi na Slovensku, bol skvelý. Úžasný a smutný zároveň. Nikto z nás nevedel, či sa ešte niekedy uvidíme, či spolu ešte prehodíme pár slov, alebo sa vidíme naposledy. Čím viac sa blížila hodina, kedy mali odísť, tým viac som z toho bola nervóznejšia. Plakala som ako malá keď odišli a stále mi chýbajú. Iaro, ten otravný chlapec z baru za mnou cez letné prázdniny prišiel a bola som neskutočne rada, že ho znovu vidím. No po krátkom víkende nasledovalo opäť lúčenie. Odvtedy som ho nevidela 8 mesiacov. No verím, že naše plány klapnú a o pár týždňov sa znovu uvidíme. Boys from room number 1 and summer 2013 are still in my memory. :)
